Historické pramene o obci Hažlín z roku 1492 hovoria, že miestny kostol v Hažlíne bol murovaný a mal drevenú vežu.

V roku 1750 sa o ňom písalo, že stál v strede dediny. No ako sa ďalej uvádza, tento kostol postavený v gotickom štýle pre nevhodnú základovú pôdu sa narušil a preto ho v roku 1730 zbúrali. Staré pramene  uvádzajú, že v obci bol postavený aj drevený kostol, ktorý po 20 rokoch zhorel.

Terajší rímskokatolícky kostol, pôvodne gotický je z 1. polovice 17. storočia( stavba  kostola prebiehala  v rokoch 1750 – 1752). Bol postavený na vŕšku panského pozemku, uprostred intravilánu,   nákladom veľkomožnej pani grófky kňažnej Kláry  Bárkotzy.  Bola  to  pozostalá  vdova  po  Tomášovi  Szirmayovi (arcidiakonom) toho času dištriktu, ktorý bol  vtedy farárom zborovským. 

Po dokončení  bol  benedikovaný  v roku  1752  ctihodným  Zigmundom  Haltsikom a zasvätený na česť Povýšenia sv. Kríža. Na tento deň  Apoštolským listom sú udelené  odpustky  na  veky.  Bol  vystavený  na  vyvýšenine  a od  iných  budov vzdialený,  teda  na  suchom  a od  ohňa  bezpečnom    mieste.  Jeho  kapacita  vo vtedajšom období bola 400 osôb a pre celý ľud farnosti postačujúca. Bol obohnaný múrom na mieste, kde kedysi pochovávali mŕtvych. Na západnej strane mal predsieň, ktorá bola čiastočne umiestnená pod vežou z ktorej bol urobený vstup do krypty. Na čele bola murovaná veža v ktorej boli umiestnené dva staré zvony, ktoré nemali nijaké označenie – nápis. Chór bol v tom čase drevený a umiestnený bol na ňom orgán, ktorý mal šesť  registrov.

V kostole boli umiestnené tri oltáre, z ktorých najväčší   bol a je zasvätený Povýšeniu sv. Kríža. Je privilegovaný všetkým.  Druhý  oltár  bol  po  pravej  strane  zasvätený  s.  Kataríne,  panne a mučeníci. Je zaujímavosťou, že starý kostol bol zasvätený jej. Tretí oltár bol oltár Blahoslavenej Márie Panny Šaštínskej.

Ako pramene uvádzajú v kostole boli umiestnené - čiastočka z dreva Sv. kríža aj relikvie sv. Jána Nepomuckého a Kandida v striebornej pozlátenej schránke, ktorá bola chránená a uzavretá grófom Františkom Barkoczym, jágerským biskupom overená. Na hlavnom oltári podľa historických zdrojov boli štyri sochy a to sv. Petra a sv. Pavla a tak isto sv. Ladislava a Imricha, ktoré v roku 1765 dali urobiť Ján Pašperek a Tomáš Begess. K cirkevným pamätihodnostiam patril kalich od J. Szilassyho z roku 1764.

Podľa historických zdrojov v obci v tomto období nebol žiadny iný kostol ani kaplnka. (Kaplnka bola postavená až v roku. 1877).  K Hažlínskej farnosti patrilo do r. 1790 10 filiálok. V tomto roku však bola založená farnosť  Hrabovec a od Hažlínskej farnosti  sa  odobrali  obce  Hrabovec,  Poliakovce  a Komárov.     V ostatných filiálkach žili prevažne greko- katolíci.

Historické pramene priniesli aj   zoznam farárov našej farnosti z roku 1750 a sú tam uvedení aj predchodcovia od roku 1677 až po časy akéhosi Marhiasa Urbanovitsa.  V Hažlíne  pôsobilo  od  roku  1677  do  súčasnosti  53  katolíckych farárov.

Súčasťou osláv 600. výročia obce bola v nedeľu 10. augusta  aj slávnostná sv. omša, ktorej súčasťou bude aj obrad požehnania nových insígnií obce. Pri tejto slávnosti nezabudnime v  duchu si spomenúť  a poďakovať  aj všetkým kňazom, ktorí pôsobili v našej farnosti.  Im patrí poďakovanie za rozvoj duchovného života v obci,  im  patrí  poďakovanie  aj  za  kus  práce  ktorou  prispeli  k obnove,  či rekonštrukcii nášho terajšieho chrámu.

Spracované pomocou zápisnice z vizitácie Andreja Szabo, prvého Košického biskupa z 30.6.1813.